Výsledky vyhľadávania

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

vzrušenie

vzrušenie
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle) lat. psych.
afekt (prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
exaltácia
exaltovanosť (prepiate v., nadšenie, zanietenosť, prepiatosť, výstrednosť, opojenie) lat. kniž. a lek.
pátos
patetika
patetickosť (hlboké, prudké v., slávnostnosť, vzrušený stav) gréc.
extáza (mimoriadne v., vytrženie, uchvátenie; citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií psych.) gréc.
tranz (stav v. al. hypnózy) lat.-franc. hovor.
eretizmus (stav v., podráždenia) gréc. lek.
sténia (trvalé duševné v., podráždenosť) gréc.
emfáza (citový dôraz vo vyjadrovaní) gréc. odb.
tomománia (rozkladné, zhubné v.) gréc. lek.
orgiazmus (duševné v., najmä náb., hraničiace so šialenstvom) gréc. kniž.
suscitácia (rozohnenie) lat. lek.
samádhi (stav najvyššieho v. v joge) sanskrit
delírium (porucha vedomia spojená so v., zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
excitácia (podráždenie, podráždenosť, nepokoj) lat. lek. psych.
libido (pohlavné al. erotické v., prianie, túžba) lat. lek. biol.
mixoskopia (pohlavné v. vyvolané pozorovaním súlože iných) gréc. lek.
panika (zmätok vyvolaný masovým zdesením, strachom pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom) gréc.-franc.
senzácia (rozruch, prekvapenie verejnosti) franc.
haló (hlasitý rozruch, zhon, poplach) angl. hovor. expr.
squall /skvól/ (rozruch) angl. pren.

stroj

stroj
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechanizmus gréc.
mechano- gréc. v zlož. sl.
aparát (technické zariadenie) lat.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.
verk
verkeľ
vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.
kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.
veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.
perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.
kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.
automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.
android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.
replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.
motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.
diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.
dízel
dízlák
dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.
turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.
booster /buster/
buster (prídavný raketový m.) angl.
šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.
pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.
holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.
hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.
melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.
kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.
granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.
falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.
frézka
frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.
šeping
shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.
horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.
sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.
finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.
rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.
exkavátor lat. tech.
bager hol. hovor.
skrejper
skraper /skrej-/
scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.
buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.
turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.
angldozér
angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.
tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.
grader /grejder/
grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.
fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.
kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.
rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.
triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.
tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.
šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.
reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.
pasírovačka
pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.
žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.
selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.
valcha
valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.
rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.
fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.
singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.
underwood /andervúd/
underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.
perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.
remington
remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.
adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.
varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.
monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.
linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.
ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.
rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.
rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.
perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.
perforátor
perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.
paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.
holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.
frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.
komputer angl.
personal computer [PC] angl.
pécéčko
písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.
server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.
mainfram
mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.
macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.
pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.
portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.
notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.
notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.
laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.
palmtop
pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.
penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.
tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.
desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.
noname
no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.
periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.
automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.
orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.
vojnový, voj. s. pozri zbraň
deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1

podráždenosť

podráždenosť 1 (rozčúlenie, vzrušenie, hnev)
excitácia (vzrušenie, podráždenie, nepokoj) lat. lek. psych.
hystéria (duševný stav pripomínajúci duševnú chorobu prejavujúci sa p., popudlivosťou, nepríčetnosťou) gréc.
hysák (záchvat p., nepríčetnosti) gréc. slang.
psychóza (hromadný duševný nepokoj, stav duševného napätia, nepokoja v skupine ľudí) gréc.
afekt (prudká, krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, strata sebakontroly vôľou, prchkosť, rozčúlenie, vzplanutie, vzrušenie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
nervozita (duševný nepokoj spojený s p., úzkosťou, zvýšená nervová dráždivosť) lat.
rajzefíber (nervozita pred ďalekou cestou, cestovná horúčka) nem. expr.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, nechuť, odpor) lat. kniž.
eretizmus (stav p., vzrušenia) gréc. lek.
dysfória (stav p., úzkosti, nepokoja, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
sténia (trvalé duševné vzrušenie) gréc. porovnaj vzrušenie

vzťah

vzťah
relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relativita
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfia
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiarita
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intímnosť
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresivita
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitúcia lat.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymia
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymia
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modalita
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

strata

strata
privácia lat. kniž.
deprivácia (zbavenie niečoho dôležitého, odstránenie, nedostatok) lat.
deficit (prevaha výdajov nad príjmami al. potrieb nad zdrojmi, nerovnováha, schodok, nedostatok, chýbanie) lat. ekon.
prejudícia (premeškanie lehoty splatnosti zmenky al. iných úkonov a z toho vyplývajúca s. nárokov) lat. kniž. a odb.
dezilúzia (s., zbavenie ilúzií, rozčarovanie, vytriezvenie, sklamanie) franc.
expatriácia (s., zbavenie štátneho občianstva) lat. práv.
denaturalizácia (s., zbavenie, pozbavenie, vzdanie sa štátneho občianstva, prepustenie zo štátneho zväzku) lat. práv.
atímia (s. občianskych práv v starogréc. obciach) gréc. hist.
derelikcia (vzdanie sa vlastníctva veci, opustenie veci so stratou vlastníctva veci) lat. práv.
dehumanizácia (s., zbavenie ľudského rozmeru, práv, vlastností, odľudštenie) lat.
desikácia lat. poľnohosp. lek.
eksikácia gréc. + lat.
exsikóza (vysúšanie, vysušenie, vysychanie, s. vody v pôde, organizme) lat. lek.
akvaplaning (s. riaditeľnosti vozidla na mokrej vozovke z dôvodu tenkej vrstvy vody medzi pneumatikou a vozovkou) lat. + angl. dopr.
draft (s., úbytok hmotnosti alebo kvality tovaru počas prepravy a náhrada, vyrovnanie, zľava zaň) angl. obch.
fusti (draft spôsobený primiešaním cudzích látok, znečistením) tal. obch.
besemschon (draft spôsobený uviaznutím tovaru na obale) ?
calo /ka-/
kalo
decalo /deka-/
dekalo (draft spôsobený vysypaním) gréc.
coulage /kuláž/
kuláž lat.-tal.
leakage /likidž/
lekáž (draft spôsobený vytečením, vyparením kvapalín cez netesnosti obalu) angl. obch.
degenerácia (s. al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový úpadok) lat. biol.
depravácia (s. ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa stratou záujmov, smutnou náladou, pocitom menejcennosti, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
invalidita (s. al. pokles schopnosti práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
narkotizácia
narkóza (umelé uspanie a znecitlivenie pacienta spojené so stratou vedomia, citlivosti, pomocou omamných látok, umelý spánok) gréc. lek.
analgézia
analgia (s. vnímania bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
anodýnia (s. vnímania bolesti, bezbolestnosť) gréc. lek.
anestézia (s., zbavenie citlivosti) lek.
dezorientácia (porucha vedomia, myslenia, pamäti, prejavujúca sa nedostatkom al. stratou orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
kataplexia (s. napätia kostrových svalov v dôsledku šoku) gréc. lek.
atónia (s. napätia, ochabnutosť, chabosť) gréc. lek.
plégia gréc. lek.
-plégia (úplná s. pohyblivosti, úplná obrna, spôsobená poruchou centrálnej nervovej sústavy) gréc. v zlož. sl.
paréza gréc. lek.
-paréza (čiastočná s. pohyblivosti, najmä svalu, končatiny, obrna) gréc. v zlož. sl.
amimia (s. premenlivých pohybov tváre al. výrazu tváre odrážajúcich citový stav ako príznak nervovej choroby) gréc. lek.
amencia (s. pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
amnézia (s. pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
mnemasténia (duševná porucha prejavujúca sa s., ochabovaním pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (s. pamäti pri hystérii al. duševnej poruche) gréc. lek.
deteriorácia (s. rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
agnózia (s. schopnosti chápania) gréc. lek.
afekt (s. sebakontroly vôľou, prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
depersonalizácia (s. pocitu vlastnej osobnosti, svojho ja, odosobnenie) lat. psych.
absencia (náhla krátka s. vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (s. vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
agónia (s. vedomia, pred smrťou, dokonávanie, skonávanie) gréc. lek.
abúlia
dysbúlia (chorobná s. vôle, slabá vôľa, nerozhodnosť, ľahostajnosť) lat. lek.
palifemia (porucha reči prejavujúca sa stratou plynulosti reči spôsobenou prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
afázia (s. reči, čiastočná al. úplná chorobná porucha reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.
paralexia (s. schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov, získaná porucha čítania) gréc. lek. psych.
logamnézia (s. schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla s. schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
akalkúlia (s. schopnosti počítať) gréc. + lat. lek.
agrafia (s. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
afónia (s. hlasu) gréc. lek.
anorexia
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (s. chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
ageuzia (celková s. chuťových pocitov) gréc. lek.
anosmia (úplná s. čuchu) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná s. zraku pri vedomí; dočasná s. vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
ablepsia
amauróza (trvalá a nevyliečiteľná s. zraku, slepota) gréc. lek.
depigmentácia (s. kožného farbiva z tkaniva) lat. lek.
madaróza (úplná s. rias) gréc. lek.
psilóza (s. vlasov, rias) gréc. lek.
akómia (chorobná s. vlasov) lek.
deflorácia (s., zbavenie panenstva porušením, natrhnutím panenskej blany) lat. lek.
agalakcia (s. schopnosti vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.
amúzia
dysmúzia (s. zmyslu pre hudbu) gréc. + vl. m. lek. porovnaj poruchapozbaveniehluchotaslepota a pod.

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionalizmus
racionalita
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepsa
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutralita
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasivita
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantstvo
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.
pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.
status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kondícia lat.
kondička lat. hovor.
fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.
forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.
kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.
štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca
konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.
reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.
provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.
impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.
štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legalita
legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.
ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.
anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.
štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.
normál
normálnosť lat.
normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.
minimum (najmenší možný s.) lat.
maximum (najvyšší možný s.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.
extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.
financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.
saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.
pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.
sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
status quo
status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.
in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.
status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.
in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.
citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2
zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1
s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

odpor

odpor 1 (záporný citový postoj, nechuť)
repugnácia (nenávisť, neznášanlivosť) lat. lek.
antipatia (záporný citový postoj, nevôľa, nechuť) gréc.
averzia (záporný citový postoj, silná nechuť) lat.
animozita (silne záporný citový postoj, zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť) lat. kniž.
apatia
letargia (nechuť, nevšímavosť voči okoliu, otupenosť, necitlivosť, ľahostajnosť) gréc.
antagonizmus (nezmieriteľný o., nepriateľstvo) gréc. kniž.
ódium (nenávisť, opovrhnutie, nechuť) lat. kniž.
fóbia gréc.
-phobia /fó-/
-fóbia (chorobný o., nenávisť k predmetu, osobe) gréc. v zlož. sl.
miso- /mizo/
mizo- (nenávisť, nepriateľstvo) gréc. v zlož. sl.
mizantropia (nenávisť, neláska voči ľuďom) gréc.
mizogýnia (nenávisť k ženám) gréc. odb.
mizandria (nenávisť k mužom) gréc. kniž. odb.
mizopédia (nenávisť k vlastným deťom) gréc. lek.
chandra (pocit omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti, v ruskom prostredí) gréc.-rus.
idiosynkrázia (neprekonateľný pudový o. k rôznym vnemom, najmä dotykom, zvukom, vôňam) gréc. psych.
koprofóbia (strach, o. voči vlastným výkalom) gréc. lek.
taedium vitae /té- víté/ (pocit znusenosti, znechutenia zo života, nechuť do života) lat. lek. psych.
mizogamia (o. k manželstvu, uzavretiu manželstva) gréc.
antifeminizmus (o. voči ženám a ich uplatneniu vo verejnom živote) gréc. + lat.
anorexia gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
melofóbia (chorobný o. k hudbe) gréc. lek.
bibliofóbia (chorobný o. voči knihám) gréc.
xenofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči cudzincom, všetkému cudziemu) gréc. kniž.
šovinizmus (nenávisť k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
rasizmus (nenávisť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.
slovakofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovensku a všetkému slovenskému) vl. m. + gréc.
slavianofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Slovanom a všetkému slovan.) rus. + gréc.
rusofóbia
rusofóbstvo (nenávisť, nepriateľstvo voči Rusku a všetkému ruskému) vl. m. + gréc.
maďarofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Maďarsku a všetkému maďarskému) vl. m. + gréc.
germanofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Nemecku a všetkému nemeckému) lat. + gréc.
frankofóbia germ. + gréc.
galofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Francúzsku a všetkému francúzskemu) vl. m. + gréc.
anglofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči Anglicku a všetkému anglickému) lat. + gréc.
antisemitizmus (rasová, národnostná a náb. nenávisť voči Židom) gréc. + vl. m.
negrofóbia (nenávisť, nepriateľstvo voči černochom) špan. + gréc.

náchylnosť

náchylnosť
philo- /fi-/
-filo
-philus /fi-/
-filus
-philia /fí-/
-fília gréc. v zlož. sl.
dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.
inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.
sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.
trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.
optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.
pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.
sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.
intropunícia
intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.
haló-efekt
halóefekt
haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.
submisia
submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.
didaktizmus
didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.
sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.
punitivita
punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.
intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.
kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.
viktimita
viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.
kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.
posesivita
posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.
predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.
dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.
hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.
spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.
diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.
megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.
erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.
hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.
bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.
heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.
homosexualita
homosexuálnosť gréc. + lat. lek.
buzerantstvo tal.-nem. slang.
pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.
uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.
lesbizmus vl. m.
sapfizmus vl. m. lek.
tribadia
tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná
zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.

postavenie

postavenie 2 (stav, položenie)
status lat. odb. a kniž.
štelung nem. slang.
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery, stav) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
liga (úroveň v určitom odvetví, oblasti) tal. špan.
apória gréc.
pat (bezvýchodiskové p.) tal. pren.
Prokrustova posteľ
Prokrustovo lôžko
prokrustovské lôžko (stiesňujúce, obmedzujúce, nepríjemné, neznesiteľné p.) gréc. vl. m. mytol.
medzi Skyllou a Charybdou (nebezpečné, takmer bezvýchodiskové p.) gréc. mytol.
ex lex (stav osoby mimo zákona) lat. práv.
neutralita (p. štátu, kt. sa nezúčastňuje vo vojne medzi inými štátmi práv.; práv. a polit. p. štátu, kt. sa zaviazal, že sa nezúčastní na vojne a nezapojí sa do voj. blokov polit.) lat. porovnaj stav 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 170. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.